Súboj titanov a medové hodovanie na Včelárskej paseke
(vodácko – turistické bilancovanie)
Tak ako sa blíži koniec roka, tak sa k nám nevdojak vkráda povinnosť: bilancovať, hodnotiť, zúčtovať.
Vodácko – turistický klub ŠK Blava Jaslovské Bohunice začal v roku 2011 svoju činnosť po novom a len-len že sa neutopil v hlbokej a nepriezračnej vode. Turistickú činnosť bolo robiť ľahko, stačí batoh, dve zdravé nohy, niektorí sme schopili i „palice – pomocnice“ a hopsa – hopsa ide sa krížom-krážom.
V skratke vymenujeme naše turistické akcie:
Zimný výstup na Klenovú (29.1.2011) spojený s vodáckou oslavou 118. narodenín vodných víl z „Bohunického rybníka“
Jarný bicyklový „maratón“ Hlohovec – Piešťany (okolo Slňavy) – Hlohovec spojený s otvorením vôd Váhu (2.4.2011)
Jarný turistický pochod Považským Inovcom HC-PN (16.4.2011).
Predseda VTK ŠK Blava Ivan Kadlečík sa zúčastnil i iných turistických akcií, absolvoval pár 50 kilometrových túr, čo však jeho egu nestačilo a pridal k nim i zopár stoviek. Ako sám skonštatoval, snažil sa v rámci svojich možností medzi turistami propagovať i činnosť vodácko-turistického klubu ŠK Blava Jaslovské Bohunice, no vždy narazil na jeden, ale zásadný problém. Tento problém má meno: materiálne vybavenie vodákov ako napríklad kanoe, pádla, vesty. Po niekoľkoročnej činnosti vodáckeho klubu v Jaslovských Bohuniciach zostalo z materiálneho vybavenia klubu iba holé „nič“ – bohužiaľ i kanoe, ktorými sme zabezpečovali člnkovanie detí na rybníku pri príležitosti obecných akcií v roku 2011, si vraj ich „majitelia“ odvezú zo skladu na lodenici.
Napriek tejto nelichotivej situácii vodáci – turisti zvládli i vodácke akcie:
Deň detí v Jaslovských Bohuniciach – člnkovanie na rybníku, súťaž o najkrajšieho vodníka (4. 6.2011)
Splav Moravy (11. – 12.6.2011) – dobrá akcia, ale na zapožičaných člnoch
V Bohunicách pri kaštieli (17. – 18.6.2011) – člnkovanie na rybníku, robenie lodičiek z papiera, propagácia VTK.
Z ďalších zaujímavých a poučných akcií nezabudneme spomenúť pobyt na Včelárskej paseke v Kráľovej pri Senci a to v termíne 15. – 17.7.2011 prebehol rekondičný pobyt členov VTK a v termíne 14. – 15.9.2011 bol pobyt spojený s polročným vyhodnotením činnosti klubu a s vytýčením nových zámerov a vízií klubu.
Pre tých, čo túto lokalitu nepoznajú a majú malé deti a v lete nevedia, čo, kde a kam, odporúčame začítať sa do týchto riadkov.
Okrem toho, že sa tu nachádza najväčší včelársky skanzen v strednej Európe s viac ako 300 exponátmi zo včelárskej histórie a v súčasnosti, je to aj zdroj zaujímavých informácií o živote včiel a výrobe medu, môžete si tu vychutnať rannú prechádzku tichým a slnkom zaliatym prostredím anglického parku, kde v korunách stromov počuť okrem spevu vtákov i bzukot pracovitých včeličiek. Cestičky parku sú lemované množstvom historických úľov rôznych tvarov a veľkostí, predstavujúce napríklad kostolík, domčeky, perníkovú chalúpku či ľudské postavy. Pamätáte sa na film Tisícročná včela? Nadrozmerná včela použitá pri jeho nakrúcaní má svoje miesto pod stropom vnútornej expozície múzea. Včelárskej paseke ju venovala produkcia za zapožičanie viacerých exemplárov použitých pri nakrúcaní filmu.
Vodácke deti uchvátili voľne žijúce domáce zvieratá: ovce, kozy, čierne svinky, húsky, kačky a poník. Favoritom detí i dospelých bol capko – zápasník, s ktorým naše mužské polovičky podstúpili boj v pretláčaní. Mali by ste vidieť, ako sa capko škodoradostne vyškieral, keď porazil svojho protivníka. Bol to tzv. boj titanov, ktorý sme si na pamiatku zdokumentovali. Vodáčku Dominiku zase opantal malý poník, ktorého si sama osedlala a celé dni sa o neho starala, vozila na ňom deti z tábora a dokonca na ňom za asistencie matky odvážne skákala cez prekážku.
Boli to dni plné zážitkov, obohatené o prednášku o živote včiel a ich význame pre život na Zemi, o blahodarných účinkoch včiel a ich produktov na ľudský organizmus. Toto všetko sme mohli zažiť vďaka gestorovi skanzenu, pre ktorého je starostlivosť o včeličky nielen prácou, ale i koníčkom. A i tí, ktorí sa boja včelieho uštipnutia, môžu sem prísť bez obáv. Vyskúšali sme si hodovanie na medovom pláste s desiatkami včiel bez akýchkoľvek následkov. Stačí zachovať pokoj a rozvahu a môžete s nimi spoločne maškrtiť a ak neveríte, pozrite si dokumentačnú fotografiu. Ako suvenír si môžete domov priniesť kvalitný slovenský med a rôzne ďalšie včelie produkty.
Boli sme tiež gestorovi povďační za umožnenie návštevy v komunite Cenacolo, ktorá sa nachádza neďaleko Včelárskej paseky. Pre tých, ktorí nevedia, čo si pod týmto názvom predstaviť, v krátkosti opíšeme.
Komunita Cenacolo je kresťanské združenie, ktoré prijíma stratených mladých ľudí, nespokojných, búriacich sa, zúfalých, tých, ktorí chcú nájsť sami seba a zmysel života. Mladým sa v nej predkladá jednoduchý spôsob života rodinného štýlu s odkrývaním darov práce, priateľstva a viery. Komunita nie je liečebňa, ale škola života. Pobyt v komunite je bezplatný a mladí ľudia žijú len z toho, čo vyprodukujú a z charity. Podmienkou prijatia nie je ani kresťanská viera. Prijíma všetkých a nikomu nepovie nie.
Počas našej návštevy nás člen komunity oboznámil so životom v komunite, sprevádzal nás celým areálom, ukázal nám stavbu nového domu s kaplnkou a zvieratá, ktoré si chovajú a záhradu, kde si všetko pre svoju potrebu dopestujú. Ťažko k tomu niečo dodať, iba možno v podtexte skonštatujeme, neodsudzujme to, čo sa stalo druhým, nikdy nevieme, kedy sa to môže prihodiť našim blízkym.
Na Včelársku paseku prišiel i J. Vrbovský s piešťanskými vodákmi a na ich člnoch sme preverili svoje schopnosti a sily na vodách Seneckého jazera. Bolo to prekvapenie, ale i zároveň predzvesť niečoho „pomíjívého“.
Hádam sme si vtedy viac ako inokedy uvedomili, že robiť vodáctvo bez člnov je nemožné. Jednomyseľne sme sa zhodli, že musíme začať budovať materiálnu základňu klubu a vytýčili sme si zámer zakúpiť v tomto roku minimálne dve kanoe. Naše vízie siahajú ďalej, ale všetko bude závisieť od toho, ako ich dokážeme pretransformovať v úzkom kruhu vodákov a tiež i navonok k ďalším záujemcom.
Náš zámer zakúpiť kanoe bol aj na schôdzi vodákov dňa 17.11.2011 schválený. Veríme, že sa predsa z tej hlbokej a nepriezračnej vody šťastlivo preplavíme do nových vôd a záverečnou bodkou za našou činnosťou v roku 2011 bude účasť na 40. ročníku „Silvestrovského výstupu na Marhát“. Tých, ktorých tieto riadky oslovili, pozývame na stretnutie s vodákmi – turistami, 31.12.2011 nakopneme do koní v Nitrianskej Blatnici, prvé ustajnenie bude na Marháte a odtiaľ už plnou parou precválame do roku 2012.
Autor: Alena Mlčoch Hromadová23