(i vodáci si prišli na ´svoje´ na Lopašovskej 50-tke – blato pod nohami, voda nad hlavami)
Jedno zamračené ráno si pár vodákov vyrazilo zmerať svoje sily s lopašovskými turistami.
Bolo to v sobotu 20.6.2009, počasie neveštilo nič dobré, slnko bolo zahalené do sivých oblakov, z ktorých mohlo kedykoľvek zapršať. Vodáci Ivan Kadlečík, Jiří Mlčoch, Alena Hromadová sa zaregistrovali pre začiatok na 30 km pochod, a to ešte vtedy nevedeli, že neskôr nimi objavený ďalší vodák Ľubo Soják zvládol Lopašovskú 50-tku.
Po počastovaní ´lopašovským dopingom´ sa trojica vyzbrojená kvalitnou mapou od organizátorov vybrala po červenej značke k vzdialenému cieľu v dosiaľ neprebádanej krajine.
Za miestnym kameňolomom im nastražili prvú skúšku a to prudký výstup na Dubník. Ivan to vyriešil šmahom ruky a ďalej už kráčali za pomoci palíc z liesky, ktoré im počas celej cesty boli vernými spoločníčkami. Z Dubníka mali zaujímavý výhľad na Považský Inovec zahalený v mliečnom opare a na druhej strane sa v diaľke črtal Lančarský kostolík sv. Michala Archanjela (zvonica). Na konci dediny, ktorou museli prejsť, bol otvorený malý obchodík, kde si miestni ´štamgasti´ dopriavali ranný ´životabudič´ a ochotne dávali informácie z prvej ruky. Dozvedeli sa, čo turisti idúci pred nimi pili, čo si kúpili a ktorým smerom sa vydali. Takto pobavení vystupovali ku kostolíku, v ktorom ich privítal p. Ďuriš a urobil im aj historický výklad o tom, čo v kostolíku bolo i nebolo. Lebo i to sa stáva, že sväté veci skončia v nesvätých rukách. Mohli si nafotiť interiér kostolíka, no vydarila sa i fotografia kamenného múru opevnenia, za ktorým sa v pozadí črtajú obrysy atómovej elektrárne, akoby stretávanie sa storočí na Lančári. Zo zvonice sa spustili k prvému kontrolnému bodu – K1, cestou sa snažili výchovne pôsobiť na menšiu skupinku lopašovských turistických výrastkov, ktorí si najprv chceli privlastniť ich lieskové palice a potom si zmýlili lesnú cestu so smetiskom. ´Ohýbaj ma mamko, aj tak budem zbojník Janko´, ´Ako sa do hory volá, tak tie hory radšej mlčia´ , všetko podlieha zmene, len my ľudia robíme stále rovnaké chyby vo vzťahu k prírode. Myšlienkové pochody im krátili cestu k Orlím skalám a odtiaľ sa vydali smerom na Veľkú pec. Tá ich privítala svojou impozantnosťou a krátkym návratom do doby kamennej, už len tie mamutie kýty na ohnisku chýbali. Vlastne to bol ďalší kontrolný bod – K2, na ktorom chvíľu pobudli a vychutnali si atmosféru dávnej minulosti. Mladí strážcovia ohňa ostali na svojich pozíciách a vodáci opustili skalné dúpä a pokračovali smerom k Pustej Vsi. Onedlho dorazili k rázcestiu červenej a modrej značky, čo znamenalo rozhodnúť sa medzi 30 km alebo 40 km okruhom. Červenú značku vymenili za modrú a to znamenalo, že si vybrali dlhší pochod. Chodník sa vinul lesom, v nízkych kriakoch ich upútali plody bazy červenej, zrazu sa nebo stratilo a nad hlavami mali zelený tunel a keď sa z neho vynorili, bolo pred nimi prudké stúpanie. Tento výstup ešte zvládli s úsmevom. Keď sa opäť po červenej blížili k ďalšiemu kontrolnému bodu K-4, nezbedné kvapky začali tancovať v pomalom rytme a ako vystupovali na Klenovú prešli do divokého čardášu. Povrch chodníčka sa zmenil na brečku a okoloidúcim cyklistom spôsobil nemálo problémov pri jeho zdolávaní. Po pravej strane ich upútala jaskyňa ukrytá za železnými dverami. Neodolali do nej nakuknúť. Nezdržali sa dlho, lebo zhora padala voda v cícerkoch a pred nimi bolo ešte dlhá cesta k poslednému kontrolnému bodu K-5 k Hladomerke – avšak hladní tu nezostali. Zmáčaných ich prichýlili na stanovišti a počastovali nielen trúnkom ale i chutnými pagáčikmi, ktoré im dodali silu do zdolania záverečných kilometrov. Nabrali si teplo do kapsy z dohárajúcej pahreby a ťahali nohy do Lopašova. Dážď pomaly ustal a z borovicového porastu sa šírila omamná vôňa ihličia. Keď sa pred nimi zjavil stan, v ktorom sa ráno zaregistrovali, už nik z nich nezapochyboval, že vyhrali vlastne sami nad sebou. Hoci 30. ročník lopašovského pochodu si nezaslúžil takéto počasie, priniesol skupinke vodákov nielen dobrý pocit zo získaného diplomu, ale aj zo spoznania ľudí s tou istou krvnou skupinou.
Vodáci z Jaslovských Bohuníc zdravia lopašovských turistov a želajú im ešte veľa nachodených kilometrov. Stretneme sa o rok, veď čože je to päťdesiatka, keď nás ľúbi lesná skratka……
Alena Hromadová