Dňa 20.4.2013 sa uskutočnili Majstrovstvá Slovenska v tlaku na lavičke opäť ako aj minulý rok v kultúrnom dome v Galante. Súťaž sa uskutočnila pod záštitou primátora mesta Galanta
Mgr. Ladislava Marťašovského.
Za klub B.A.S.T. Jaslovské Bohunice sme súťažili traja pretekári. Keďže nám roky pribúdajú, tak už tento rok sme všetci museli súťažiť v kategórii OPEN, čo je vlastne aj hlavná kategória. Na súťaži sme mali menší problém s obliekaním našej súťažnej výstroje (superdresov), pretože bolo cca. 8 kategórii a nepochopiteľne nás všetkých troch zaradili do spoločnej, čo bolo pre nás problematické. Pre vysvetlenie dodám, že každý pretekár je zaradený do jednotlivej kategórie, v ktorej má 3 pokusy a do hodnotenia sa mu započítava jeho najlepší platný výkon. V kategórii, v ktorej je zaradený, ale nemusí mať súperov, s ktorými ho na konci súťaže budú spoločne vyhodnocovať. Na Majstrovstvách sú kategórie hodnotené podľa veku, váhy a samozrejme výkonu pretekára. Každý z nás potrebuje mať nejakého pomocníka pri sebe, ktorý ho oblečie do super dresu (cca.15-20min) a ktorý mu podá činku, keď už je pripravený a leží na lavičke. Toto všetko musel robiť Laco Hričišče sám, pretože ostatní členovia nášho klubu mali namiesto záujmu, len kopu výhovoriek…
Ako prvý išiel súťažiť náš najstálejší pretekár Peťo Matovič, ktorý sa rozhodol prvý pokus ísť bez dresu, čo nakoniec nebolo dobré z pohľadu taktiky. Prvý pokus sa mu nepodaril a tak druhý pokus ho musel Laco narýchlo obliekať do dresu a zároveň aj pomáhať mne a Paľovi Sobolovi pri našich pokusoch. Druhý pokus už Peter zvládol a nakoniec mu výkon 110kg priniesol v kategórii OPEN do 67,5 kg zlatú medailu a možnosť súťažiť na júnových Majstrovstvách Európy, ktoré sa budú konať v Trnave. Ja a Paľo sme súťažili v spoločnej kategórii do 82,5kg. Keďže dva týždne pred súťažou som dobral antibiotiká a taktiež som prišiel na súťaž s novým dresom, tak som nečakal od seba veľké výkony. Súperil som skôr sám zo sebou, keďže celú prípravu, ktorú som absolvoval mi prekazila choroba. Prvý pokus som preto išiel na istotu 140kg, ktoré som zdolal. Druhý pokus som si pridal len na 145kg. Tento pokus som taktiež zdvihol, ale rozhodcovia mi pokus neuznali pre krátky stoptlak, čo znamená, že som činku vytlačil o niečo skôr, než som dostal povel. Nechápavo sme sa s Lacom na seba pozerali, pretože sme si neboli vedomý nejakého pochybenia. Bohužiaľ naši slovenský rozhodcovia opäť preukázali svoju prísnosť. Tretí pokus som zariskoval a dal som si 150kg, pretože v tabuľke hodnotenia by som sa mohol umiestniť na peknom treťom mieste, no tento pokus som nezvládol a nakoniec som skončil na zemiakovom štvrtom mieste. Ako posledný súťažil aj Pavol Sobol, ale tomu absolútne súťaž nevyšla, pretože začal s vysokým základom so 150kg a nedokázal ho na 3krát zodvihnúť. Už po prvom pokuse, keď sa mu nepodarilo zdvihnúť, bolo vidieť pri ďalších jeho pokusoch, že v tom zahrala aj dosť psychika, pretože na tréningu bola pre neho táto váha ako malina. K Paľovi by som dodal len toľko, že netreba mať pred súťažou veľké oči, lebo sa to nevypláca, tak ako aj jemu teraz.
Celkovo by som výkony na tejto súťaži hodnotil ako slabší priemer. V prvom rade ma veľmi mrzí, že sme tam mali slabú podporu, ale chcel by som poďakovať Lacovi za to, že sa nám snažil pomôcť ako len najviac mohol, či pred súťažou alebo na nej. Taktiež mi vadilo rozhodovanie rozhodcov, ktorí uznali niektoré „pofidérne“ pokusy ako platné a iným zase uškodili (nemyslím tým len môj prípad). Toto dosť narušilo celú súťaž. Len pre zaujímavosť asi 80% zo všetkých pretekárov nezdvihlo svoj tretí pokus (žeby tam boli azbestové steny jak by povedal pán Pátrovič 😀 )Nezostáva nám nič iné len tvrdo trénovať na sebe a byť kvalitnejšie pripravený na ďalšie súťaže.
Roman Hrčka
Predseda B.A.S.T. klubu